Naozaj nepovažujeme cykloturizmus za dôležitý?

Zúčastnil som sa na konferencii EuroVelo & Cycling Tourism 2025, čo je vrcholová konferencia o manažmente cykloturizmu v Európe (a zrejme aj na svete). Tento rok sa konferencia konala v neďalekom Balatonfüred. Bolo to skvelé aj tristné …

Cykloturizmus bol pôvodne menšinový žáner cestovného ruchu, ale v ostatnej dekáde sa v prínosoch dravo derie do popredia, prináša regiónom stále viac a viac benefitov. Z nich ma asi najviac zaujíma udržateľný spoločenský aj ekonomický rozvoj menej rozvinutých vidieckych regiónov pri relatívne malých verejných investíciách a s malými dopadmi na životné prostredie. O tom a o mnohých iných veciach konferencia bola (pozrite si program tu)

Bolo skvelé čerpať inšpirácie, učiť sa, spoznávať dobré príklady. Bolo skvelé počúvať o skvelých riešeniach, metódach a prípadových štúdiách rozvoja cykloturizmu v Európe. Bolo skvelé diskutovať v kuloároch s odborníkmi z celej Európy (takéto kuloárne sieťovanie má úplne rovnaký význam ako samotné prednášky a prezentácie). A v neposlednom rade bolo pre mňa, vášnivého cykloturistu, skvelé získať tipy a rady na cyklovýlety a cyklodovolenky v ďalekej aj blízkej Európe.

Bohužiaľ však čím viac sa dozvedal o tom, čo sa deje v Európe, tým viac som bol skleslý z toho, ako túto tému podceňujeme na Slovensku. Netvrdím, že cykloturizmus spasí slovenskú ekonomiku a spoločnosť, ale rozhodne by mohol prispieť k pozdvihnutiu regiónov, ktorých ekonomika nie je silná a mohol by veľmi harmonicky a endogénne doplniť spektrum turistických služieb vo viac aj menej rozvinutých turistických destináciách. Iste, niečo sa v rozvoji cykloturizmu deje už aj u nás a vďaka za to, ale čím viac človek študuje to, čo sa deje vo (aj veľmi blízkom) zahraničí, tým viac chápe, že u nás sa v tejto branži nedeje ani zďaleka dosť. A to je veľmi tristné …

Pre inšpiráciu uvádzam pár príkladov:

**Stredná Európa** – analýzy názorov a potrieb malých a stredných podnikateľov ohľadom cykloturizmu pod vedením univerzity zo Slovinska. Na Slovensku nevidím dopyt po takýchto prieskumoch, do uvedenej štúdie sme síce ako Nadácia Ekopolis dodali niekoľko desiatok vstupov zo Slovenska, ale kvalitatívne prieskumy zamerané na cykloturistiku na Slovensku nemáme a bez nich to pôjde ťažko.

**Európa** – certifikácie služieb priateľských k cykloturistom: v Európe momentálne viac ako 19-tisíc certifikovaných zariadení a cieľov, z toho v Poľsku okolo 1200, v Maďarsku vyše 1100, v Čechách okolo 1000 … Na Slovensku sa trápime, v našej certifikácii Vitajte, cyklisti je pár prvých desiatok zariadení. Ide pritom o marketingový nástroj, ktorý podľa skúseností zo zahraničia preukázateľne priťahuje návštevníkov na bicykli.

**Kalábria** – chudobný taliansky región bojuje cykloturizmom proti overturizmu. To je princíp, ktorý je široko využiteľný v preplnených slovenských turistických destináciách.

**Poľsko** – intenzívna tvorba cykloturistických trás, oddelených od áut alebo na komunikáciách s minimálnou premávkou, aby sa klienti nebáli do Poľska prichádzať. Na obrázku sú kľúčové trasy v Malopoľskom vojvodstve kúsok od hraníc Slovenska. Nie sú ešte hotové, ale už sa dajú prejsť a postupne sa na nich pracuje.

**Ešte raz Poľsko** – Západopomoranské vojvodstvo (teda región Štetína) získalo cenu Európskej cyklistickej federácie v kategórii „Najlepší rozvoj cyklotrás“. S týmto regiónom trochu spolupracujeme a je naozaj obdivuhodné, a akou vervou a v akej kvalite sa toho verejná správa pustila.

**Maďarsko** – pozrite sa, s akými zdrojmi pracujú dátoví analytici v oblasti Balatonu: spájajú a analyzujú údaje o vyhľadávani na nete, údaje z letísk, údaje z vodnej dopravy, údaje z analýzy sociálnych sietí, údaje z registračných pokladníc, údaje od mobilných operátorov, údaje z bánk a platobných/kreditných kariet, tématické prieskumy trhu, modely vývoja branže … len pripomeniem, že sa bavíme o destinačnej úrovni. O tomto sa nám na Slovensku a tobôž nie v destináciách ani len nesníva.

**Ešte raz Maďarsko** – nová cyklotrasa EuroVelo 14 Vody strednej Európy je výsledkom úsilia maďarskej vlády. Je dlhá 1150 km a spája rieky, jazerá a kúpeľné mesta Maďarska a Rakúska. Úplne zreteľne je zameraná na incoming rakúskych návštevníkov do Maďarska. My na Slovensku takú trasu ani nemusíme budovať, máme EuroVelo 6 Dunajskú cyklocestu z Rakúska a Nemecka, ale jej potenciál v podstate nevyužívame, pre slovenskú verejnú správu vlastne ani neexistuje. A tak tie tisícky cykloturistov len tak prechádzajú cez Slovensko takmer bez zastávky …

**Rakúsko, Slovinsko, Maďarsko, Chorvátsko a Srbsko** – 1250 kilometrov dlhá prihraničná cyklotrasa Amazóniou Európy popri riekach Mura a Dráva získala cenu spoločnosti SRAM (jeden z dvoch najväčších výrobcov cyklistických komponentov na svete) v kategóri Najlepšia cykloturistická iniciatíva. S organizáciami, ktoré túto trasu vytvorili, veľmi úzko spolupracujeme, takže históriu vzniku teto trasy poznám celkom dobre a aj som si prešiel niektoré úseky. Je to veľmi užitočný projekt, ktorý už žije vlastným komerčným životom a priniesol do periférnych vidieckych oblastí návštevníkov, ktorí reálne míňajú peniaze v miestnych malých podnikoch. Som úplne presvedčený, že podobné tématické cyklotrasy je možné vytvoriť aj v menej rozvinutých oblastiach Slovenska, napríklad Dolný Zemplín či Hont. Verím, že niektoré z podobných iniciatív, ktoré tu už dnes máme, napríklad trasy Poloniny Trail či Okolo Tatier, budú po ich dokončení tiež tak úspešné a prinesú do ich regiónu veľa úžitku.

**Balkán** – cykloturizmus je súčasťou Rámcového dohovoru o rieke Sáva a vďaka tomu región získava prostriedky na jeho rozvoj. U nás sa podobné dohovory (napríklad Karpatský dohovor) považujú za zbytočnosti, z ktorých nemáme žiadny osoh.

**Analýzy** – ekonomický prínos cykloturizmu je oveľa väčší, ako si vo všeobecnosti myslíme, dosahuje v Európe vysoké miliardy eur ročne. Na to, aby sa to zistilo, sa v Európe robia prieskumy a analýzy. U nás? Minulý rok spravil Slovenský cykloklub hrubý odhad, ale oficiálne sa žiadne takéto štatistiky, prieskumy a analýzy prínosu cykloturizmu nerobia a zrejme aj preto ho podceňujeme.
Mimochodom, v júli a auguste som strávil dva dni na EuroVelo 13 pri Vysokej na Morave a pod Devínskm hradom, kde som práve pre nejaké základné odhady robil kvalitatívny dotazníkový prieskum medzi cykloturistami. Bolo to veľmi príjemné a veľmi veľa som sa od respondentov dozvedel (a to aj mimo dotazníka 🙂 ).

Uvedené príklady som sem dal ako ilustráciu nielen toho, že cykloturizmus sa v Európe mohutne rozvíja, ale aj toho, že ako Slovensko zaostávame, uteká nám vlak. A to nehovorím iba o vyspelej západnej Európe, ale aj (a najmä) o postkomunistických krajinách. Nie je to náhoda, národné a regionálne vlády v týchto krajinách, nech už sú na tom politicky akokoľvek, si uvedomujú, že cykloturizmus prináša za malé investície veľmi vysokú spoločenskú a ekonomickú pridanú hodnotu. Je iba treba myslieť out-of-the-box – a to dnes na Slovensku bohužiaľ zrejme nie sme schopní, podobne ako v iných odvetviach hospodárstva, aj v cykloturizme sme montovňa, nie mozgovňa (česť výnimkám, je ich málo, ale existujú).
Našťastie ešte stále je čas naštartovať rozvoj. Nie, nikdy už nebudeme cykloturistickými rajmi ako trebárs Nemecko či Rakúsko, ale určite môžeme cykloturizmus využiť ako nástroj na udržateľný rozvoj regiónov. Ideme to toho?

Na záver ešte dve poznámky, jedna pre inšpiráciu, druhá pre zamyslenie sa:

Pridaj komentár Zrušiť odpoveď