Zúčastnil som sa na konferencii EuroVelo & Cycling Tourism 2025, čo je vrcholová konferencia o manažmente cykloturizmu v Európe (a zrejme aj na svete). Tento rok sa konferencia konala v neďalekom Balatonfüred. Bolo to skvelé aj tristné …
Cykloturizmus bol pôvodne menšinový žáner cestovného ruchu, ale v ostatnej dekáde sa v prínosoch dravo derie do popredia, prináša regiónom stále viac a viac benefitov. Z nich ma asi najviac zaujíma udržateľný spoločenský aj ekonomický rozvoj menej rozvinutých vidieckych regiónov pri relatívne malých verejných investíciách a s malými dopadmi na životné prostredie. O tom a o mnohých iných veciach konferencia bola (pozrite si program tu)
Bolo skvelé čerpať inšpirácie, učiť sa, spoznávať dobré príklady. Bolo skvelé počúvať o skvelých riešeniach, metódach a prípadových štúdiách rozvoja cykloturizmu v Európe. Bolo skvelé diskutovať v kuloároch s odborníkmi z celej Európy (takéto kuloárne sieťovanie má úplne rovnaký význam ako samotné prednášky a prezentácie). A v neposlednom rade bolo pre mňa, vášnivého cykloturistu, skvelé získať tipy a rady na cyklovýlety a cyklodovolenky v ďalekej aj blízkej Európe.
Bohužiaľ však čím viac sa dozvedal o tom, čo sa deje v Európe, tým viac som bol skleslý z toho, ako túto tému podceňujeme na Slovensku. Netvrdím, že cykloturizmus spasí slovenskú ekonomiku a spoločnosť, ale rozhodne by mohol prispieť k pozdvihnutiu regiónov, ktorých ekonomika nie je silná a mohol by veľmi harmonicky a endogénne doplniť spektrum turistických služieb vo viac aj menej rozvinutých turistických destináciách. Iste, niečo sa v rozvoji cykloturizmu deje už aj u nás a vďaka za to, ale čím viac človek študuje to, čo sa deje vo (aj veľmi blízkom) zahraničí, tým viac chápe, že u nás sa v tejto branži nedeje ani zďaleka dosť. A to je veľmi tristné …
Pre inšpiráciu uvádzam pár príkladov:
Stredná Európa – analýzy názorov a potrieb malých a stredných podnikateľov ohľadom cykloturizmu pod vedením univerzity zo Slovinska. Na Slovensku nevidím dopyt po takýchto prieskumoch, do uvedenej štúdie sme síce ako Nadácia Ekopolis dodali niekoľko desiatok vstupov zo Slovenska, ale kvalitatívne prieskumy zamerané na cykloturistiku na Slovensku nemáme a bez nich to pôjde ťažko.Európa – certifikácie služieb priateľských k cykloturistom: v Európe momentálne viac ako 19-tisíc certifikovaných zariadení a cieľov, z toho v Poľsku okolo 1200, v Maďarsku vyše 1100, v Čechách okolo 1000 … Na Slovensku sa trápime, v našej certifikácii Vitajte, cyklisti je pár prvých desiatok zariadení. Ide pritom o marketingový nástroj, ktorý podľa skúseností zo zahraničia preukázateľne priťahuje návštevníkov na bicykli. Kalábria – chudobný taliansky región bojuje cykloturizmom proti overturizmu. To je princíp, ktorý je široko využiteľný v preplnených slovenských turistických destináciách. Poľsko – intenzívna tvorba cykloturistických trás, oddelených od áut alebo na komunikáciách s minimálnou premávkou, aby sa klienti nebáli do Poľska prichádzať. Na obrázku sú kľúčové trasy v Malopoľskom vojvodstve kúsok od hraníc Slovenska. Nie sú ešte hotové, ale už sa dajú prejsť a postupne sa na nich pracuje.Ešte raz Poľsko – Západopomoranské vojvodstvo (teda región Štetína) získalo cenu Európskej cyklistickej federácie v kategórii „Najlepší rozvoj cyklotrás“. S týmto regiónom trochu spolupracujeme a je naozaj obdivuhodné, a akou vervou a v akej kvalite sa toho verejná správa pustila.Maďarsko – pozrite sa, s akými zdrojmi pracujú dátoví analytici v oblasti Balatonu: spájajú a analyzujú údaje o vyhľadávani na nete, údaje z letísk, údaje z vodnej dopravy, údaje z analýzy sociálnych sietí, údaje z registračných pokladníc, údaje od mobilných operátorov, údaje z bánk a platobných/kreditných kariet, tématické prieskumy trhu, modely vývoja branže … len pripomeniem, že sa bavíme o destinačnej úrovni. O tomto sa nám na Slovensku a tobôž nie v destináciách ani len nesníva.Ešte raz Maďarsko – nová cyklotrasa EuroVelo 14 Vody strednej Európy je výsledkom úsilia maďarskej vlády. Je dlhá 1150 km a spája rieky, jazerá a kúpeľné mesta Maďarska a Rakúska. Úplne zreteľne je zameraná na incoming rakúskych návštevníkov do Maďarska. My na Slovensku takú trasu ani nemusíme budovať, máme EuroVelo 6 Dunajskú cyklocestu z Rakúska a Nemecka, ale jej potenciál v podstate nevyužívame, pre slovenskú verejnú správu vlastne ani neexistuje. A tak tie tisícky cykloturistov len tak prechádzajú cez Slovensko takmer bez zastávky …Rakúsko, Slovinsko, Maďarsko, Chorvátsko a Srbsko – 1250 kilometrov dlhá prihraničná cyklotrasa Amazóniou Európy popri riekach Mura a Dráva získala cenu spoločnosti SRAM (jeden z dvoch najväčších výrobcov cyklistických komponentov na svete) v kategóri Najlepšia cykloturistická iniciatíva. S organizáciami, ktoré túto trasu vytvorili, veľmi úzko spolupracujeme, takže históriu vzniku teto trasy poznám celkom dobre a aj som si prešiel niektoré úseky. Je to veľmi užitočný projekt, ktorý už žije vlastným komerčným životom a priniesol do periférnych vidieckych oblastí návštevníkov, ktorí reálne míňajú peniaze v miestnych malých podnikoch. Som úplne presvedčený, že podobné tématické cyklotrasy je možné vytvoriť aj v menej rozvinutých oblastiach Slovenska, napríklad Dolný Zemplín či Hont. Verím, že niektoré z podobných iniciatív, ktoré tu už dnes máme, napríklad trasy Poloniny Trail či Okolo Tatier, budú po ich dokončení tiež tak úspešné a prinesú do ich regiónu veľa úžitku.Balkán – cykloturizmus je súčasťou Rámcového dohovoru o rieke Sáva a vďaka tomu región získava prostriedky na jeho rozvoj. U nás sa podobné dohovory (napríklad Karpatský dohovor) považujú za zbytočnosti, z ktorých nemáme žiadny osoh.Analýzy – ekonomický prínos cykloturizmu je oveľa väčší, ako si vo všeobecnosti myslíme, dosahuje v Európe vysoké miliardy eur ročne. Na to, aby sa to zistilo, sa v Európe robia prieskumy a analýzy. U nás? Minulý rok spravil Slovenský cykloklub hrubý odhad, ale oficiálne sa žiadne takéto štatistiky, prieskumy a analýzy prínosu cykloturizmu nerobia a zrejme aj preto ho podceňujeme. Mimochodom, v júli a auguste som strávil dva dni na EuroVelo 13 pri Vysokej na Morave a pod Devínskm hradom, kde som práve pre nejaké základné odhady robil kvalitatívny dotazníkový prieskum medzi cykloturistami. Bolo to veľmi príjemné a veľmi veľa som sa od respondentov dozvedel (a to aj mimo dotazníka 🙂 ).
Uvedené príklady som sem dal ako ilustráciu nielen toho, že cykloturizmus sa v Európe mohutne rozvíja, ale aj toho, že ako Slovensko zaostávame, uteká nám vlak. A to nehovorím iba o vyspelej západnej Európe, ale aj (a najmä) o postkomunistických krajinách. Nie je to náhoda, národné a regionálne vlády v týchto krajinách, nech už sú na tom politicky akokoľvek, si uvedomujú, že cykloturizmus prináša za malé investície veľmi vysokú spoločenskú a ekonomickú pridanú hodnotu. Je iba treba myslieť out-of-the-box – a to dnes na Slovensku bohužiaľ zrejme nie sme schopní, podobne ako v iných odvetviach hospodárstva, aj v cykloturizme sme montovňa, nie mozgovňa (česť výnimkám, je ich málo, ale existujú). Našťastie ešte stále je čas naštartovať rozvoj. Nie, nikdy už nebudeme cykloturistickými rajmi ako trebárs Nemecko či Rakúsko, ale určite môžeme cykloturizmus využiť ako nástroj na udržateľný rozvoj regiónov. Ideme to toho?
Na záver ešte dve poznámky, jedna pre inšpiráciu, druhá pre zamyslenie sa:
Od maďarskej vlády si fakt nemáme v čom brať príklad, práve naopak. Ale v jednej veci možno predsa len áno: priamo na úrade vlády majú ustanovenú pozíciu štátneho tajomníka pre „Aktívne Maďarsko“, teda pre programy, stratégie a iniciatívy, podporujúce pohyb, zdravý životný štýl, šport, voľnočasové aktivity, infraštruktúru na aktívne využitie voľného času. Tento vysoký štátny úradník, dnes je to Máriusz Révész (na obrázku prezentuje význam aktívneho pohybu pre naše zdravie), rozhoduje o projektoch, investíciách, dotáciách a stratégiách, iniciuje zákony a koordinuje ostatné ministerstvá. Fakt, že nie je zriadený na nejakom ministerstve, ale priamo na úrade vlády, robí jeho pozíciu silnou. Mám málo informácií, aby som vedel zhodnotiť metódy a dopady jeho činnosti, ale ako princíp je to určite zaujímavé aj pre Slovensko. Konferencia bola prvým veľkým podujatím novej CEO Európskej cyklistickej federácie Laurianne Krid, nastúpila do tejto funkcie iba 1. septembra 2025 (na obrázku vpravo). A skúste si tipnúť, kde pôsobila predtým … nie, neuhádnete, je to príliš neobyčajné. Laurianne prišla na pozíciu riaditeľky Európskej cyklistickej federácie priamo z pozície generálnej riaditeľky Medzinárodnej automobilovej feedrácie FIA pre Európu, Blízky Východ a Afriku! Takže priamo z pozície, v ktorej 7 rokov obhajovala záujmy európskych motoristov, prišla na pozíciu, v ktorej obhajuje záujmy európskych cyklistov. Nie je to na zamyslenie?
Česká republika patrí medzi krajiny, kde je cykloturistika nesmierne populárna. Nielenže patrí medzi pohybové aktivity s najviac aktívnymi účastníkmi (cca 75% Čechov jazdí na bicykli „aspoň niekedy“), ale predstavuje aj značný finančný prínos a to nielen od domácich, ale aj od zahraničných návštevníkov. Z pohľadu Slovenska je Česko rozvinutou cykloturistickou krajinou, ale ako sme zistili na ustanovujúcom stretnutí pracovnej skupinyCykloturistika v Česku, na ktorej sme mali možnosť sa 14. marca 2025 na veľtrhu ForBikes v Prahe zúčastniť, naši západní susedia majú ešte vyššie ciele. Chcú lepšie využiť potenciál cykloturistiky a neskrývajú ambíciu zaradiť Českú republiku medzi také cykloturistické destinácie, ako je Nemecko alebo Rakúsko.
Pracovná skupina vzniká z iniciatívy Partnerství, o.p.s., organizácie, ktorá dlhodobo podporuje cykloturistiku. Čo je však zaujímavé, výrazne a priamou účasťou ju v tejto iniciatíve podporuje Ministerství pro místní rozvoj ČR, ktoré má v referáte cestovný ruch, a Czech Tourism, teda štátna agentúra pre turistickú propagáciu Českej republiky. Stretnutie na veľtrhu ProBikes bolo zahájením práce tejto skupiny, ktorá už v blízkej budúcnosti združí destinačných manažérov, krajských cyklokoordinátorov, cykloturistické neziskovky a už spomenuté Ministerství pro místní rozvoj ČR a agentúru Czech Tourism.
Aké sú definované štyri oblasti záujmu pracovnej skupiny?
Infraštruktúra – výstavba a údržba cyklotrás, zabezpečenie nebezpečných úsekov, výstavba a údržba bikeparkov, zlepšenie možností pre cestovanie hromadnou dopravu s bicyklom, značenie a napokon sprievodná infraštruktúra (servisné stojany, nabíjačky, prístrešky a pod.); hlavnými aktérmi by tu mali byť ministerstvá pre miestny rozvoj a dopravy, Partnerství pro městskou mobilitu, Klub českých turistů a Česka mountainbiková asociace.
Marketing a osveta – definícia TOP nadregionálnych cykloturistických produktov a nastavenie ich marketingu, nastavenie spolupráce v marketingu cykloturistiky doma aj v zahraničí, spolupráca na národných kampaniach a na organizácii press- a famtripov a podujatí, spolupráca na digitalizácii ponuky. Túto oblasť si vezme na starosť štátna agentúra Czech Tourism.
Služby pre cykloturistov – rozvoj certifikácie Cyklisté vítáni, prezentovanie príkladov dobrej praxe, vzdelávanie zapojených partnerov, rozvoj sprievodných služieb (servisy, požičovne, doprava a pod.) a rozvoj ponuky tour-operátorov. Túto oblasť bude viesť Partnerství, o.p.s.
Koordinácia a manažment – prezentovanie príkladov dobrej praxe, identifikácia a využívanie finančných zdrojov, získavanie kvantitatívnych aj kvalitatívnych dát. Toto bude spoločná parketa viacerých partnerov.
Pracovná skupina je iba na začiatku, faktom však je, že na stretnutí v Prahe sme videli záujem a podporu či už centrálnej alebo z krajskej úrovne a zo zainteresovaných organizácií. V najbližších týždňoch vznikne flexibilná užšia expertná skupina, ktorá bude pracovať na uvedených oblastach záujmu. Zapojenie ministerstiev, centrálnej štátnej agentúry a krajov dáva prísľub, že pracovná skupina prinesie konkrétne návrhy a riešenia, ktoré budú postupne uvádzané do praxe.
A čo z toho vyplýva pre Slovensko? Dve veci:
Inšpirácia Na Slovensku sme so systémovým rozvojom cykloturistiky iba v plienkach. Napriek tomu, že vláda má rozvoj cykloturistiky vo svojom programe, zatiaľ v tom nerobí žiadne konkrétne kroky. Kraje síce aktívne sú, avšak konajú poväčšinou izolovane, čo znižuje efektivitu ich práce. Príklad z Čiech by nás preto mohol motivovať aspoň k tomu, aby sme sa na širokej celoštátnej báze začali rozprávať o tom, čo treba robiť a čo je aj v tomto politickom marazme, ktorý tu máme, reálne. Určite by z týchto diskusií vzišli pre začiatok aspoň malé kroky a čo viac, vytvorila by sa platforma pre spoluprácu a komunikáciu.
Príležitosť Je to jednoduché – naše krajiny sú tak previazané, že ak bude vďaka vznikajúcemu systémovému prístupu v Čechách cykloturistikovať viac ľudí, tak s miernym oneskorením sa tento nárast preleje aj k nám. Bolo by dobré byť na to pripravený a na to musia spojiť sily štát, kraje, destinačné organizácie a podnikatelia.
Cykloturistika síce patrí na Slovensku medzi menšinové módy cestovného ruchu, ale na rozdiel od tých dominantných si vyžaduje oveľa menšie verejné náklady, pričom benefity, ktoré prináša, sa v krajine distribuujú oveľa širšie a vyváženejšie. Centrálne štátne orgány by si to mali konečne uvedomiť a spolu so samosprávnymi krajmi konečne začať vytvárať podmienky pre efektívny rozvoj cykloturistiky na národnej úrovni. Pracovná skupina Cykloturistika v Česku môže byť pre ne príkladom.
Cykloturistika je populárnou masovou aktivitou v Európe. Stále viac a viac návštevníkov destinácií a v nich ubytovacích a stravovacích zariadení či turistických cieľov a služieb prichádza s bicyklom alebo na bicykli a mnohé zahraničné regióny majú z cykloturistiky už významnú časť príjmov.
Tento trend sa pomaly aj na Slovensko, počet návštevníkov na bicykli alebo s bicyklom v regiónoch rastie. Je to však iba začiatok pozitívneho trendu a na využitie potenciálu, ktorý sa v ňom skrýva, je potrebné prispôsobiť manažment destinácií a ponuku služieb v nich cyklistickým návštevníkom. Máme však za to, že slovenská verejná správa, manažment destinácií a malí podnikatelia ztatiaľ nevedia, čo je potrebné urobiť, aby sme tento trend využili.
Aj preto sme v Nadácii Ekopolis pripravili cyklus vzdelávacích podujatí o cykloturizme, teda o manažmente cykloturistiky. Pripravili sme ho v rámci projektu ICTr (Inovatívna cykloturistika pozdĺž Cesty Železnej opony), podporeného programi EÚ Stredná Európa. Cyklus je primárne určený pre verejnú správu, destinačných manažérov a malých podnikateľov zo Záhoria a Bratislavy, ale pre úvodné podujatia sme zvolili online formu, aby boli prístupné pre ľudí z celho Slovenska.
Pripravili sme tri webináre: 1. Cykloturizmus v Európe (28.1.2025) sa zameral na vysvetlenie, čo je vlastne cykloturistika a ako je manažovaná v Európe. 2. Cykloturizmus na Slovensku (26.2.2025) opísal dnešný stav cykloturistiky a jej manažmentu na Slovensku. 3. Ako prilákať cykloturistov (18.3.2025) sumarizuje, čo všetko je obsiahnuté v pojme „manažment cykloturistiky“.
Ak vás zaujíma problematika manažmentu cykloturistiky zo strany destinácií a malých podnikateľov, tak podklady z webinárov a ich videozáznamy (okrem prvého) si môžete pozrieť na podstránke Ekopolisu. Získate základný prehľad, čo je to vlastne cykloturizmus, čo sa manažuje v cykloturistickej destinácií či ako byť priateľský k cyklistom pri podnikaní.
A ak chcete aj naďalej mať prehľad o dianí v cykloturizme na Slovensku, sledujte facebook Vitajte, cyklisti!
Cykloturizmus je odvetvím síce u nás nenápadným, ale v Európe rastúcim raketovým tempom. Európske cykloturistické trasy brázdia ročne milióny ľudí, ktorí platia za ubytovanie, stravovanie, návštevu atrakcií a pamiatok, za požičanie bicykla, za sprievodcu, za zážitky.
Na úvod trochu čísiel Podľa Európskej cyklistickej federácie sa v Európskej únii udeje ročne 2,3 miliardy cyklistických výletov, ktorých ekonomická hodnota je 44 miliárd eur. S cykloturizmom je v EÚ spojených cca 525-tisíc pracovných miest a napríklad vo Francúzsku priemerný návštevník na bicykli minie o 20% viac peňazí než je priemer bežného návštevníka. A nezabudnime, že veľkým benefitom cykloturizmu je, že ide o odvetvie s relatívne aj absolútne malým dopadom na životné prostredie. Najsilnejším cykloturistickým trhom na svete je Nemecko. V roku 2023 až 37-miliónov Nemcov, to je viac polovica dospelých obyvateľov Nemecka, strávilo dovolenku alebo malo výlet na bicykli. Z toho 10,6-milióna Nemcov strávilo na bicykli najmenej dve tretiny dovolenky. No a dve tretiny z tých Nemcov, ktorí ešte neboli na cyklodovolenke alebo cyklovýlete, si vedia predstaviť, že by na takú dovolenku či výlet išli. Prečo je to pre Slovensko dôležité? Pretože nemecký cykloturista minie na cyklodovolenke priemerne 117 € denne! Takže čo i len percento z celkového počtu nemeckých cykloturistov, ktoré by sme dostali čo i len na dva či tri dni na Slovensko, má potenciál ekonomického dopadu v miliónoch eur. A čo je ešte lepšie, medzi najsilnejšie európske cykloturistické trhy patria aj Rakúska a Česká republika a rastúci trend ukazuje aj Maďarsko a Poľsko. Skrátka, parafrázujúc klasika, peniaze ležia na zemi, stačí sa po ne iba zohnúť.
Má Slovensko nejaký osoh z tohto z paneurópskeho nárastu cykloturistiky? Nevieme, nemáme dáta. Môj osobný názor však je, že nie, ani zďaleka nevyužívame túto príležitosť. Môže Slovensko niečo urobiť, aby z boomu cykloturistiky vyťažilo viac? Áno, ale nebude to ani ľahké, ani rýchle. Načrtli sme niekoľko bodov, ktoré je podľa nášho názoru vyriešiť na to, aby sme sa pohli v cykloturizme vpred.
Politická vôľa Slovensko musí chcieť cykloturistiku a nestačí to iba hovoriť, ale aj tak konať. Napríklad cykloturizmus musí byť dostatočne vysoko v štruktúrach centrálnych inštitúcií, aktuálne teda v štruktúre nového ministerstva cestovného ruchu. A musí byť v praxi akceptovaný ako legitímny záujem aj v štátnych inštitúciách, ako sú Slovenská správa ciest. Štátna ochrana prírody, Slovenský vodohospodársky podnik, Slovakia Travel a pod. To isté platí, ba dokonca viac, platí aj o samosprávnych krajoch a ich organizáciách (najmä KOCR), prípadne o väčších mestách – ak chcú ťažiť z cykloturizmu, tak nestačí mať niekoho, kto sa ním bude okrajovo „zaoberať“, ale je potrebné angažovať (= vyčleniť financie na) odborníkov, ktorí sa naň budú špecializovať, vytvoriť podmienky pre ich činnosť a rešpektovať ich expertízu a výstupy. Našťastie, ukazuje sa, že na úrovni niektorých samosprávnych krajov už túto príležitosť chápu a začínajú sa snažiť ju využiť. Politická vôľa sa potom musí prejaviť v riadení:
Riadenie Cykloturizmus sám o sebe je podnikanie, takže z hľadiska verejnej správy ani z hľadiska branže tam niet čo „riadiť“. Verejná správa však môže vytvárať podmienky pre rozvoj cykloturizmu. Ide najmä o zjednodušenie tvorby a údržby cykloturistických trás, od legislatívy cez strategické plánovanie, vyčlenenie financií nielen v európskych fondoch, ale aj v štátnom rozpočte, vzdelávanie až po získavanie a spracovanie dát. Podrobnosti sú na dlhšiu debatu, spomenieme preto iba niektoré aspekty: – štruktúrariadeniana úrovni krajov – cykloturistika je aktivitou v regiónoch a preto lídrom jej podpory musia byť regióny. Či už sú to úrady samosprávnych krajov alebo nimi poverené organizácie (zrejme najmä krajské organizácie cestovného ruchu), niekto skrátka musí koordinovať prinajmenšom rozvoj potrebnej infraštruktúry a marketing, obhajovať záujmy cykloturizmu na štátnej úrovni a strážiť kvalitu poskytovaných služieb. Ako som napísal vyššie, v niektorých krajoch sa to už začína diať. – štruktúrariadeniana úrovni štátu má dve úrovne – centrálnu a regionálnu. O centrálnej som už písal, jej úlohou je vytváranie legislatívneho prostredia, politík a koncepcií, s tým súvisiaci je zber a interpretácia dát, komunikácia a koordinácia s regiónmi a v neposlednom rade aj štátny marketing. Za dôležitú však považujem aj vytvorenie potrebných pozícii štátnej správy na regionálnej úrovni. Ich úlohou tu musí byť získavanie (a prenos na na centrálnu úroveň) informácií o stave cykloturizmu z regiónov a naopak, pomáhať v regiónoch implementovať štátne politiky. Súčasný systém štátneho národného koordinátora a samosprávnych krajských a mestských koordinátorov nie je dostatočný, pretože štátny koordinátor nemá voči tým regionálnym žiadne právomoci. – zber dát(v tomto odstavci mám konflikt záujmov) – absencia de facto akýchkoľvek cykloturistických dát je veľkou slabinou, na Slovensku sa rozhoduje podľa dojmov a nie podľa dát. Podľa môjho názoru by tu mal byť štát primárnym hráčom a jednak zbierať dáta sám a jednak koordinovať a podporovať zber dát regiónmi a mestami (áno, je to najmä o peniazoch). Ide o dáta kvantitatívne aj kvalitatívne, zbierané v prieskumoch, od mobilných operátorov, od data brokerov, zaznamenávané automatickými sčítačmi, získavané zo štátnych štatistických systémov a i. Samozrejme, nejde tu iba o zber, ale aj (a najmä) spracovanie dát, ich interpretáciu a ich používanie pri rozhodovaní. Tiež je treba venovať pozornosť vzdelávaniu verejnej správy o dátach, ich spracovaní a využívaní a je potrebné podporovať aj akademický sektor pri zbere a vyhodnocovaní dát pre účely výskumu a vývoja. – databáza trás a jej využívanie – verejná správa musí mať udržiavanú databázu trás a využívať ju pri rozhodovaní o cykloturizme a jeho financovaní; nie je potrebné ju tvoriť odznova, databázu pre svoje potreby udržiava Slovenský cykloklub, takže stačí dohodnúť vhodnú formu spolupráce. – vzdelávanie verejnej správy a organizácií cestovného ruchu – je potrebné, aby príslušní pracovníci vedeli o tom, čo je cykloturistika, na čo slúži, aké sú jej potreby, aký je rozdiel medzi cykloturistikou, rekreačným bicyklovaním a cyklodopravou, aký trh je k dispozícii a pod. Možno sa to zdá ako samozrejmosť, ale faktom je, že dokonca ani pracovníci a experti na príslušných referátoch niekedy nevedia, že je rozdiel medzi cyklodopravou, rekreačnou cyklistikou a cykloturistikou, že majú rozdielne potreby a ciele a pod. – systém značenia cykloturistických trás– je potrebné dovŕšiť zastavený legislatívny proces a definovať cykloturistické trasy a systém ich vyznačovania, údržby a ochrany, vzdelávanie a certifikáciu značkárov a pod. Systém už existuje, spravuje ho Slovenský cykloklub, nepovažujem ho za úplne najlepší, ale dnes už ho určite nemá zmysel meniť. Je potrebné sumarizovať potreby, čo je potrebné zlepšiť alebo napraviť a dohodnúť vhodnú formu spolupráce a supervízie s SCK. – financovanie – považujeme za nevyhnutné vyčleniť primeranú sumu pre rozvoj cykloturistiky nielen v európskych fondoch, ale aj priamo v štátnom rozpočte a distibuovať ju koordinovane štátom. Súčasný model štátneho financovania prostredníctvom OCR nie je dobrý, pretože OCR nenapĺňajú potreby a priroty štátu, ale svojich členov – a to nemusí byť (a často nie je) jedno a to isté. Zároveň treba riešiť aj financovanie rozvoja a údržby tých cyklotrás, ktoré môžu byť pre Slovensko klúčové – či už trasy EuroVelo 6, 11 a 13 alebo vybraté vlajkové lode typu Vážska cyklomagistrála, Poloniny Trail a pod. – štátne organizácie – toto je jeden z bolestivých problémov Slovenska. Jedna vec je totiž vôľa štátu využívať cyklo pre dopravu, rekreáciu a ekonomický rozvoj. Je také ľahké a lákavé písať pekné posty na sociálne siete ministerstva, dávať cyklo do volebných a vládnych programov a občas sa nafotiť na bicykli. V reálnom živote je to však zvyčajne úplne inak – napriek deklarovanej podpore je veľmi často najväčím odporcom rozvoja rekreačnej cyklistiky a cykloturistiky zase len štát, reprezentovaný jeho organizáciami. Ak sa štát rozhodne, že chce cykloturistiku, tak je nevyhnutné toto rozhodnutie direktívne preniesť na úroveň organizácií, ktoré spravujú majetok štátu a pasívne alebo dokonca aktívne bránia rozvoju rekreačného bicyklovania a cykloturistiky nesúhlasnými stanoviskami, prísnymi podmienkami, dlhým rozhodovaním a pod. Ide o (bez poradia dôležitosti) Lesy SR, Štátnu ochranu prírody SR, Slovenský vodohospodársky podnik, Vodohospodársku výstavbu, Slovenský pozemkový fond, dopravné inšpektoráty Policajného zboru a niektoré ďalšie. Samozrejme chápem, že tieto organizácie spravujú majetok štátu, ten má nejaký primárny účel a rekreácia a turizmus budú vždy až sekundárne a môžu podliehať obmedzeniam. Ale vyžadovanie nájmov pod cyklotrasami, neodôvodnené nesúhlasy s vedením cykloturistických trás v chránených územiach, prehnané nároky na parametre cyklotrás na hrádzach a podmienky ich používania a množstvo ďalších „štátnych“ bariér sú naozaj významným faktorom proti využitiu cykloturistického potenciálu Slovenska. Nehovoriac o tom, že rozhodnutia a stanoviská štátnych podnikov v rozdielnych regiónoch, ale v podobných či dokonca totožných podmienkach, nie sú rovnaké, často sa veľmi líšia.
Kvalita Podľa mňa tu máme problém a ak chceme niečo dosiahnuť, musíme ho riešiť. – kvalita služieb – nejde ani tak o fyzickú kvalitu, ubytovania a reštaurácie sú na Slovensku dobré. Ale veľmi často chýba kvalita ľudí v službách – úsmev, pochopenie pre potreby návštevníka, empatia, a kvalita „produktov“ – strava v bežných reštauráciách, sprevádzanie v turistických atrakciách, čistota podporných áut a ich šoférov a pod. Nie je to síce vyslovene cykloturistický problém, vzťahuje sa na turistický biznis celkovo, ale či už destinačné alebo stavovské organizácie by ho mali začať riešiť. – garantovanosť – toto je takmer nočnou morou turizmu na Slovensku. Letáčiky a stránky síce opisujú v regiónoch nespočetné zaujímavosti, ale keď naozaj prídete ku kostolíku, pamätnému domu, dedinskému múzeu či inej atrakcii, o ktorej ste sa dočítali, tak buď nie je prístupná/otvorená vôbec, alebo to trvá tak dlho, že si to časovo nemôžete dovoliť. Mimochodom, za mojich cyklooperátorských čias sme ku koncu dospeli k tomu, že sme klientom okrem samotného bicyklovania vopred nič nesľubovali, aby sme sa vyhli sklamaniam pred zavretými dverami a síce to bolo v predcovidových časoch, ale mám dojem, že to pretrváva aj dnes. – kvalita priestranstiev– odpadky, špinavé verejné priestranstvá, neupravené zošliapané trávniky, stovky cigaretových ohorkov na odpočívadlách pri lavičkách… nie že by to bolo primárnym problémom, ale ak chceme na cykloturistiku lákať strednú a vyššiu triedu a nie expedičných, na všetko pripravených borcov, tak skrátka obce a destinačné organizácie musia tento problém riešiť aspoň popri cyklotrasách. Za zásadný problém však považujem všeobecnú absenciu verejných toaliet. Naozaj nerozumiem, ako miestni úradníci vnímajú turizmus, keď síce chcú návštevníkov a ich peniaze, ale nezabezpečia ani tak základnú vec, ako je kvalitná toaleta na miestach, kde chcú, aby sa návštevníci zdržiavali a prinášali zisk – turistické atrakcie, námestíčká, prírodné areály a pod. – kvalita cykloturistických trás – toto je téma na samostatný článok, tak iba krátko. Podľa mňa je nevyhnutná celoštátna revízia značených cykloturistických trás s cieľom zrušiť tie, ktoré sú vedené po problematických komunikáciách – najmä rozbahnené lesné alebo poľné cesty, frekventované cesty 2. a 3. triedy (zvyčajne bez krajníc) a pod. V Európe garantuje vyznačená cykloturistická trasa zvyčajne (i keď nie výhradne) určitú kvalitu a cykloturisti sa na to spoliehajú. Keď ich však naše „C“ zavedie do blata vyše osiek či vyše členkov či na cestu medzi dedinami, kde sa borci preháňajú stodvadsiatkou, tak kredit cykloturistickej krajiny stratíme v dnešných časoch sociálnych sietí rýchlejšie, ako ho získame. Revízia cykloturistických trás je úlohou pre štát (ministerstvo cestovného ruchu) v úzkej spolupráci s destinačnými organizáciami a Slovenským cykloklubom. Výhodou by pritom okrem zvýšenia kvality bola aj následná vyššia efektivita zdrojov, keďže bude potrebné udržiavať menej kilometrov trás a ich značenia.
Vzdelávanie poskytovateľov služieb Je potrebné v jednoduchej forme podnikateľom a správcom atrakcií vysvetlovať, ako sa pripraviť na cykloturistov a ako ich lákať do svojich zariadení. Je totiž zbytočné lákať do regiónov cykloturistov, keď oni potom majú mať obavu o svoje bicykle, nevedia kade a ako jazdiť a pod. Tu môže hrať nezastupiteľnú úlohu certifikácia Vitajte, cyklisti! a sme pripravení poskytnúť takéto služby či už štátu a jej organizáciám, samospráve a jej organizáciám a samozrejme aj priamo podnikateľom a ich organizáciám.
Marketing Podobne ako vyššie, aj pri marketingu môžeme rozlíšiť sektory či úrovne, ktorými je alebo by mal byť robený. Samozrejme, primárne je treba Slovensko ako cykloturistickú destináciu marketovať doma, na Slovensku. Slovensko síce nie je silný trh, ale skrátka to prostredie poznáme a vieme, aký marketing na domácom trhu platí a tak za menej peňazí vieme dostať viac muziky. V najbližších rokoch by sme sa však mali stále viac a viac sústrediť na český trh. Česko je blízko, cykloturistika a bicyklovanie ako také je tam extrémne populárne, nie je tam žiadna jazyková bariéra a i keď Česko nepatrí k ekonomicky najsilnejším krajinám, stále je tam kúpna sila vyššia ako na Slovensku. Česko je skrátka nízko ovocie a povedzme si pravdu, je to stále ešte takmer domáci trh. No a veľkú štátnu marketingovú pozornosť a zdroje je potrebné venovať Nemecku ako najsilnejšiemu trhu, ktorý je stále relatívne blízko, a hádam ešte viac Rakúsku, ktoré patrí medzi najsilnejšie európske trhy a pritom geograficky ho môžeme považovať za takmer domáci trh. Najväčšou prekážkou je tu jazyková bariéra a tá je relatívne ľahko riešiteľná. Rakúsko a Česko, podobne ako Maďarsko a Poľsko, by pritom mali byť cieľom nielen štátneho marketingu, ale aj marketingu cykloturistiky jednotlivých regiónov, teda na úrovni krajov a nižšej. To sa síce už deje, ale deje sa to v podľa mňa malej miere. Za dôležité však považujem marketovať cykloturistiku iba v prípade, že je naozaj aspoň priemerne kvalitná. Často vidíme, že región promuje cykloturistiku, ale v praxi je značenie trás neudržiavané, sieť trás neprehľadná a vedie cykloturistov po nevhodných trasách, služby sú neprispôsobené a pod. V čase sociálnych sietí sa potom zlá reputácia takej destinácie šíri oveľa rýchlejšie, ako snaha o jej nápravu. Pomenované trasy Za podstatný problém promovania Slovenska a jeho regiónov ako cykloturistických destinácií považujeme absenciu „pomenovaných“ trás (pracovný názov, možno nájdeme aj lepší). Slovenský systém cykloturistických trás je síce rozsiahly, ale v podstate neprehľadný. Pri pohľade na cyklomapu zvyčajne vidíme sieť červených, modrých, zelených a žltých trás, ale to nám ako návštevníkom regiónu (až na výnimky) nehovorí takmer nič o tom, že ktorou z nich sa vydať a prečo. Tejto téme sa budem venovať v samostatnom článku, zatiaľ ju spomínam iba ako jeden z nedostatkov marketingu, aby sme si rezervovali mentálnu kapacitu na jeho riešenie.
To najhoršie na záver Veci, ktoré navrhujem vyššie, sú síce náročné na riešenie, ale sú riešiteľné. Ak sa nájde vôľa, tak to síce potrvá roky, ale sú to realistické návrhy. Bohužiaľ je jedna vec, ktorej riešenie nepoznám. Či chceme či nie, tak cykloturistika na Slovensku sa odohráva a bude odohrávať aj na verejných cestách. To znamená, že cykloturisti budú jazdiť aj na cestách spoločne s autami. A to je problém, pretože mentálne nastavenie slovenských vodičov rozhodne nie je voči cyklistom empatické. Dôsledkom toho je, že slovenské cesty sú pre cyklistu keď aj nie vyslovene nebezpečné, tak rozhodne nepríjemné (a teda subjektívne vnímané ako nebezpečné). Je síce pravda, že mám subjektívny dojem, že sa zvýšil odstup väčšiny vodičov pri predbiehaní, ale čo z toho, keď predbiehajú rýchlosťami vysoko nad povolené limity a keď sa stále, na každom cyklovýlete, nájde pár vodičov, ktorí odmietnu počkať, kým prejde oproti idúce auto a vtesnať sa medzi to a cyklistu. Stačia dvaja-traja takí vodiči za deň a dojem je pokazený aj na týždeň a reputácia navždy. A o tom, že by vodič dal nohu dole z plynu pri predbiehaní cyklistu aj na prázdnej ceste, môžeme iba snívať, ako aj o tom, že by ste sa mohli spoľahnúť na prednosť v jazde, najmä v mestách. Vo väčšine európskych krajín je dnes už cyklista niečo ako posvätná krava v Indii. Na Slovensku je však cyklista stále ešte príliš veľkou skupinou ľudí – vodičov, politikov, úradníkov – vnímaný ako otravný hmyz, s ktorým sa síce musíme naučiť žiť, ale je otravný. Riešenie nepoznám, sorry. Výsledkom bude, že skutočná komerčne úspešná cykloturistika tak, ako ju poznáme z vyspelých krajín, sa bude na Slovensku diať iba na zopár samostatných cyklistických komunikáciách typu EuroVelo a pod. Preto má veľký zmysel budovať bezpečné cyklistické komunikácie a ich siete, i keď je to dlhý proces. Ak však nedokážeme zmeniť postoj vodičov k cyklistom, tak na ostatnom území, na okresných a miestnych cestách bude cykloturistika cestovným ruchom iba pre otrlých. Jasné, vždy sa ich nájde dosť, už dnes je ich dosť, ale zabudnime, že by sme na Slovensku dokázali využiť potenciál, ktorý cykloturizmus ponúka vo vyspelých krajinách Európy.
Tento text si nerobí nároky ani na správnosť ani na úplnosť. Budem rád, ak vôbec vyvolá nejakú diskusiu. Reagujte, oponujte, dopĺňajte … Tak čo, kde a ako začať?
Za ostatné roky sa na Slovensku rýchlo rozvíja bicyklovanie, pričom bicykel používame na rôzne účely – doprava, rekreácia, šport … Je logické, že s rozvojom bicyklovania sa rozvíja potrebná infraštruktúra a tú je potrebné plánovať, rozhodovať o nej, financovať ju, budovať, udržiavať ju atď. Bicyklovanie sa preto stále častejšie objavuje v slovníku politikov, úradníkov, projektantov, novinárov, blogerov a pod., v dokumentoch, článkoch či oficiálnej komunikácii.
Akosi sa však stalo, že vo všeobecnosti sa (popri športe, ale to je iná téma) rozlišujú iba dva účely používania bicykla – cyklodoprava a cykloturistika. Tohto zjednodušenia sa nedopúšťame iba v hovorovej reči, kde by to až tak nevadilo. Ono je však aj bežnou súčasťou oficiálnych dokumentov, stratégií, koncepcií, plánov, rozhodnutí a pod. a de facto sa vlastne prenáša aj do takých sfér, ako je financovanie z verejných zdrojov, urbanizmus a územné plánovanie, výkon verejnej správy a pod. a to už prináša problémy.
Bicyklovanie má však tri, nie iba dva účely: cyklodoprava, rekreačné bicyklovanie a cykloturistika. Je dôležité ich použivať všetky tri, pretože zdroje, podmienky, potreby či hodnotenia využívania cyklotrás sú pre každý z týchto účelov viac alebo menej rozdielne.
Preto si dovolím objasniť uvedené tri hlavné účely používania bicykla:
Cyklodoprava Ide o používanie bicykla na dopravu osôb a tovaru – do práce, do školy, na nákup, za službami, za zábavou … Zjednodušene povedané ide o alternatívu k používaniu auta, MHD či chôdze na presun z bodu A do bodu B. Zvyčajne sa jazdí na krátke vzdialenosti (najčastejšie do 5 km) v intravilánoch miest a obcí, po známych trasách. Pre cyklodopravu sú typické tzv. metské (najmä v zahraničí) a krosové bicykle, ale používajú sa bicykle najrozličnejšej kategórie a veku a v najrozličnejšom stave. Doba jazdy je do cca 30 minút, ale zvyčajne kratšie.
Špecifickým, ale plnohodnotným módom cyklodopravy sú nákladné (cargo) bicykle a to aj na pracovné, aj na súkromné a rodinné využitie.
Človek, ktorý používa bicykel na dopravu, zvyčajne hovorí „idem do práce“, „idem na nákup“, „idem do školy“, „idem na návštevu“, „idem niečo odviezť“ a pod. Ľudia, ktorí používajú bicykel na dopravu, sa často ani nepovažujú za cyklistov.
Použitie bicykla na dopravu po meste
Rekreačná cyklistika (názov nie je úplne presný, môžeme používať aj pojmy fitnes cyklistika, kondičná cyklistika a pod.) Ide o krátkodobé trávenie voľného času, jazdenie pre zlepšovanie a udržiavanie kondície, „vyvetranie“ hlavy a tela po práci, cez víkend a pod. Zvyčajne sa jazdí pár desiatok minút až prvé hodiny, po známych trasách v okolí bydliska, nie je potrebná navigácia a orientácia. Môže ísť o bicyklovanie po asfaltových komunikáciách (cesty, hrádze, lesné cesty a pod.), po komunikáciách s prírodným povrchom (lesné a poľné cesty), prípadne chodníky a traily. Rekreačný cyklista so sebou vozí iba nevyhnutnú výstroj (malé náradie, občerstvenie) v malých brašničkách alebo v malom ruksaku a aj to nie vždy.
Pod rekreačnú cyklistiku zaraďujeme aj tzv. hobby jazdcov, ktorí sa síce cieľavedomo snažia o čo najlepšiu výkonnosť, ale nie sú to športoví cyklisti, ich cieľom nie je pretekať a vyhrávať (i keď sa na pretekoch niekedy aj zúčastňujú).
Rekreačný cyklista zvyčajne hovorí „idem si zajazdiť“, „idem na bicykel“, „idem sa vyvetrať“, „idem von“, „idem na švih“ a pod.
Rekreační cyklisti pri rieke Morava neďaleko Devínskej Novej Vsi
Cykloturistika Ide o bicyklovanie pre objavovanie a spoznávanie nových oblastí, pre zážitky. Zvyčajne ide o celodenné, viacdenné, niekedy až viactýždenné akcie, zvyčajne mimo miesta bydliska. Cykloturista jazdí väčšinou po neznámych trasách, využíva navigáciu, značenie a mapy, vezie so sebou viac batožiny (niekedy mu ju však preváža cestovná kancelária) – civilné oblečenie, oblečenie do zlého počasia, potreby na nocovanie v prírode, jednoduchú elektroniku, náhradné diely a pod. Cykloturista vo väčšej miery využíva aj iné spôsoby dopravy na dopravu do/z miesta štartu/konca cyklotúry – najmä auto a hromadnú dopravu, využíva služby (ubytovanie, stravovanie), navštevuje turistické atrakcie (hrady a zámky, múzeá,jaskyne a pod.). Ide o bicyklovanie po všetkých kategóriích komunikácií – asfaltové komunikácie (cesty, hrádze, lesné cesty a pod.), komunikáciách s prírodným povrchom (lesné a poľné cesty), prípadne chodníky a traily.
Cykloturista zvyčajne hovorí „idem na výlet“, „idem na cyklotúru“, „idem na dovolenku“ a pod.
Cykloturisti na hrádzi pri Bratislave na diaľkovej trase EuroVelo 6 Dunajská cyklocesta
Samozrejme, tieto kategórie sa môžu prelínať. Cyklista si napríklad cestou z práce môže ísť zajazdiť na hrádzu, pri popoludňajšom švihu odbočí na nespoznané trasy, ide na celodenný cyklovýlet nie pre objavovanie, ale preto, aby sa udržal v kondícii a pod.
Takže ešte raz: Nie dve kategórie, cyklodoprava a cykloturistika, ale tri (bez poradia): – cyklodoprava – rekreačná cyklistika – cykloturistika
Prečo je to dôležité?
Určenie účelu použitia bicykla nie je veľmi dôležité pre cyklistu samotného. On vie, prečo sadá na bicykel a to mu stačí.
Pre verejnú správu je však dôležité správne rozlišovať účel bicyklovania, aby vedela dobre plánovať a projektovať infraštruktúru a podporu, vyhodnotiť efektívnosť zdrojov, ktoré investovala do rozvoja bicyklovania, do motivovania ľudí k používaniu bicykla, do zvyšovania povedomia či do marketingu. Ak napríklad verejná správa chce rozvíjať cyklistickú dopravu, tak charakter investícií bude iný, než do rozvoja rekreačnej cyklistiky či cykloturistiky, a vice versa. Niekoľko príkladov:
Slovenská vláda sa rozhodla, že cyklofinancie z Plánu obnovy použije na rozvoj cyklodopravy – a podľa toho určila kritériá dotačných programov – iba v intraviláne a do 5 km od intravilánu, pretože na dlhšie vzdialenosti sa bicykle na bežnú každodennú dopravu používajú veľmi málo a tak by budovanie cyklistických komunikácií bolo z hľadiska cyklodopravy neefektívne.
Ak chce kraj podporiť podnikanie prilákaním cykloturistov, tak nemusí budovať drahé nové fyzické cyklotrasy, ale postačí vyznačiť zaujímavé trasy cykloturistickým značením a stavebne riešiť iba bodové problematické miesta, resp. pre dlhšie úseky zvoliť lacnejšie stavebné riešenia (napr. mlatový povrch namiesto asfaltového a pod.).
Ak chce štát zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva rozvojom aktívneho životného štýlu, tak musí podporiť výstavbu kvalitných cyklotrás v extraviláne, ktoré umožnia rekreačné bicyklovanie (zvyčajne napríklad trasy po hrádzach, v lesoparkoch a pod.), pričom by malo ísť o trasy pri dostatočne veľkých mestách, aby bolo ich využitie vysoké a investície efektívne.
Rozlišovanie účelov bicyklovania má zmysel aj z hľadiska zvyšovania povedomia a práce s verejnosťou. Napríklad obyvatelia mesta môžu spochybňovať investície do cyklistickej infraštruktúry v meste argumentom „nech sa idú cyklisti bicyklovať za mesto na hrádzu“, pričom mestská cykloinfraštruktúra sa buduje primárne pre dopravné a nie rekreačné účely. Iným príkladom môžu byť názor verejnosti, že sa v ich kraji nestavajú cyklotrasy, pričom však kraj značí cykloturistické trasy, ktoré sú z hľadiska rozvoja regiónu dôležitejšie (a lacnejšie) ako síce pekne vyzerajúce, ale z hľadiska ekonomického rozvoja menej významné rekreačné cyklotrasy pri meste, len skrátka verejnosť o tom nevie, nerozlišuje to.
Samozrejme, že vyššie opísané členenie je iba základné. Kategórie sa účelovo aj geograficky sa prekrývajú. Napríklad hrádza pri meste môže slúžiť aj na rekreačné bicyklovanie, aj na cyklodopravu a aj na cykloturistiku, cyklodopravné komunikácie slúžia aj na presun rekreačných cyklistov za mesto na rekreačné trasy a pod. Môžeme ich tiež aj deliť na podkategórie (napríklad cykloturistické a rekreačné trasy môžu byť „cesty“ a „MTB“) a ich charakteristiky sú určené aj druhom pohonu (elektrobicykle umožňujú ľahšie, dlhšie a rýchlejšie jazdy). Je však dobré mať v hlave uvedené tri (nie dve!) kategórie vždy, keď rozmýšľame o tom, aké cyklotrasy chceme rozvíjať a čo nimi chceme dosiahnuť – udržateľnosť mobility, dobrý stav obyvateľstva alebo zisk podnikateľov a vytváranie pracovných príležitostí?
V roku 2023 sa nám po pauze, vyvolanej pandémiou Covid-19, podarilo opätovne rozbehnúť našu činnosť. Nešlo to všetko tak, ako by sme chceli, ale rok 2023 hodnotíme ako úspešný. Prečítajte si, ako sme hodnotíme a čo plánujeme.
1. Jednoduchšie kritériá
V roku 2023 sme určili nové kritériá certifikácie. Nezľavili sme z nárokov, ale ponechávame viac voľnosti pri napĺňaní kritérií. Zjemnili sme napríklad kritérium „poskytovanie raňajok“ v ubytovacích zariadeniach, kde už nevyžadujeme explicitne iba ponuku raňajok ako službu, ale za splnenie kritéria považujeme aj existenciu zariadenia na ich prípravu, teda kuchyňky alebo kuchynského kútu. Podstatne sme zjednodušili napríklad aj kritérium „Poskytnutie základných cykloturistických informácií“, keďže väčšinu informáciu dneš už nájdeme na internete v mobiloch a nie je potrebné ich uvádzať a pravidelne aktualizovať na nástenkách či v zakladačoch. Zmeny sú aj v ďalších kritériách.
2. Viac doplnkových kritérií
Zaradili sme nové doplnkové kritériá (z ktorých je potrebné splniť najmenej 3) a to nielen pre zjednodušenie splnenia požiadaviek, ale aj aby sme lepšie ukázali podnikateľom a správcom turistických zariadení, čo cykloturisti oceňujú a čo potrebujú. Medzi nové kritériá patrí napríklad možnosť pohodlného nabíjania elektrického bicykla, sprostredkovanie alebo poskytnutie cyklosprievodcu alebo jeho konzultácií s ním a i.
3. Samocertifikácia a jednoduchší proces
Prešli sme výhradne na samocertifikáciu, t.j. splnenie kritérií neposudzuje osobne miestny hodnotiteľ. Namiesto toho sa spoliehame na dôveru, keď splnenie kritérií deklaruje sám záujemca. Je to flexibilnejší a rýchlejší spôsob certifikácie. Tento náš cieľ zatiaľ nehodnotíme za rok 2023 ako úplne splnený. Ešte stále totiž využívame off-line formuláre samocertifikácie vo formáte MS Word. Je to síce zásadné zjednodušenie procedúry, pretože už netreba nč posielať poštou, ale stále je to zbytočne komplikované. Našim cieľom je zaviesť on-line formuláre, ktoré bude záujemca vypĺňať v internetovom prehliadači, bude si môcť rozpracovaný formulár uložiť ako draft a dokončiť a poslať neskôr a ďalšie funkcionality. Elektronicky budeme robiť aj konzultácie pri napĺňaní kritérií. Fotografie a online hovory urýchlia prípravu na certifikáciu, nebude totiž potrebné dohadovať si stretnutia s hodnotiteľom, čo bolo časovo obmedzujúce. Samozrejme, že budeme robiť časté následné kontroly, ale to je de facto nebyrokratický proces a nezdržuje samotnú certifikáciu. Zjednodušujeme aj zmluvy o certifikácii a vo väčšej miere budeme využívať maily namiesto papierovej pošty.
Pre zriadenie on-line formulára hľadáme niekoho, kto sa podujme buď na naprogramovanie takého formulára alebo prispôsobenie niektorého z existujúcich online formulárov. Uvítame to ako dobrovoľnícky vklad (Vitajte, cyklisti! je neziskový projekt, ktorý dotujeme z vlastného rozpočtu), ale keďže to považujeme za hlavnú úlohu tohto roka, sme prípadne schopní zaplatiť aj neveľkú odmenu.
4. Nová internetová stránka
Konečne sa nám podarilo spustiť novú internetovú stránku, ktorá bola dôvodom zdržania po covide. Stránka je prehľadnejšia, používa lepšie mapy a je responzívna, teda prispôsobí sa zariadeniu, na ktorej si ju prezeráte (počítač, mobil, tablet …). Chceme aj viac písať na tento blog odborné cykloturistické články a častejšie pridávať príspevky na stránku Vitajte, cyklisti! na Facebooku (daj jej like!)
5. Dalšie drobnosti a zámery …
V roku 2023 sa nám nepodarilo dosiahnuť lepšie prepojenie certifikácií na okolité krajiny, teda Česko, Maďarsko a Poľsko. Nie je to až také jednoduché, ako by sa zdalo, ale veríme, že sa nám to čoskoro podarí a tým sa zvýši marketingový záber certifikovaných zariadení.
Zrušili sme povinnosť umiestnenia vývesného štítu Vitajte, cyklisti! Aj naďalej ho vieme zapožičať, budeme radi, keď ho využijete a sme presvedčení, že je to pre vás dobré. Ale je stále viac zariadení, pri ktorých nebolo možné vývesný štít umiestniť napríklad kvôli pamiatkovej ochrane, dizajnu budovy, lokalizácii a pod. a tak nebolo férové, že niektoré zariadenia mali výnimku a iné nie.
Certifikáciu Vitajte, cyklisti! je možné využiť aj ako reklamný kanál. Sme pripravení poskytnúť reklamný priestor podnikateľom, pre ktorých sú alebo môžu byť cykloturisti cieľovou skupinou. Z našej strany tu nejde o zisk, ale o získanie zdrojov na lepšiu prevádzku. Reklama medzi cykloturistami môže byť zaujímavá pre výrobcov či dovozcov bicyklov a cyklistickej výstroje, cestovné kancelárie, sprievodcov, výrobcov potravín a nápojov, poisťovne, banky, vydavateľstvá, webové portály, obchodné, hotelové a reštauračné siete, lokálnych výrobcov a i. Ak máte záujem, ozvite sa nám!
… ideme na to! Lákať návštevníkov na bicykli sa oplatí a preto neváhajte a ozvite sa nám – či už ohľadom certifikácie alebo ak chcete certifikáciu propagovať. A ak ste cykloturista, využívajte primárne služby certifikovaných zariadení, neoľutujete.
Za Nadáciu Ekopolis aj združenie Jantárová cesta Vám prajeme úspešný rok 2024!
Nemecký cykloklub ADFC (215-tisíc členov) realizuje každý rok analýzu uplynulej cykloturistickej sezóny.V roku 2021 sa do analýzy zapojilo takmer 10.300 účastníkov, čo je nepochybne reprezentatívna vzorka. Analýza sa síce týka primárne Nemecka, ale keďže je Nemecko dominantným cykloturistickým trhom v Európe, tak je dôležitá aj pre nás na Slovensku a to aj napriek tomu, že pre Slovensko sú pravdepodobne dôležitejší českí cykloturisti a pri nich by zrejme výsledky boli trochu iné. Je však dôležité vedieť, podľa čoho sa nemeckí cykloturisti rozhodujú o výbere miesta dovolenky a ako sa na nej správajú. Ak to aplikujeme aj u nás, určite zvýšime kvalitu Slovenska a jeho regiónov ako cyklodestinácie. Okrem toho nemecké “cyklosprávanie” sa dá aplikovať aj na rakúsku populáciu a to sa nás už priamo týka. Hranica s Rakúskom je síce krátka, ale jeho hlavné mesto je blízko, je veľmi silné, tak ako aj priľahlý región Dolného Rakúska, a je dopravne aj cykloturisticky dobre prepojené so Slovenskom. Preto prinášame zopár relevantných informácií, ktoré analýza priniesla.
Počet cyklodovolenkárov rastie V roku 2021 sa na cyklodovolenku vybralo okolo 4 miliónov Nemcov. Nie je to tak veľa, ako pred koronou (cca 5,5 miliónov ročne), ale je to o 500-tisíc ľudí viac, ako v roku 2020. Dá sa predpokladať, že s ústupom korony bude počet cyklodovolenkárov aj na´dalej rásť.
Motivácia 80% účastníkov prieskumu uviedlo, že hlavným dôvodom cyklodovolenky je záujem lepšie spoznať krajinu a jej ľudí. 67% preferuje dovolenku formou aktívneho pohybu, 52% chce cestovať environmentálne vhodným spôsobom a 48% to robí kvôli svojmu zdraviu.
Infraštruktúra je rozhodujúca Až 70% “jednodenných” cykloturistov uviedlo, že pri plánovaní výletu sú pre nich prvoradé dobré cyklotrasy, pričom bezpečnosť ocenilo 66% účastníkov. Dôležité sú aj atrakcie a zaujímavosti popri trase (57%) a možnosti občerstvenia popri trase (40%), ale skrátka najdôležitejšia je kvalitná cyklotrasa. Tieto faktory sa v našom prípade týka viac rakúskeho (viedenského a dolnorakúskeho) trhu, keďže Nemci sa k nám na jednodňové výlety z pochopiteľných príčin nevyberajú. Pre Slovensko však už môže byť zaujímavejší fakt, že aj v prípade viacdenných dovoleniek je bezpečnosť na cestách rozhodujúcim faktorom pre 70% účastníkov a 66% oceňuje kvalitné cyklotrasy. Až 71% účastníkov si vyberá destináciu aj podľa zaujímavostí a atrakcii na trase a nečakane vysoké percento, až 61%, oceňuje ubytovanie, priateľské k cyklistom.
Viac bicyklovania vo voľnom čase Až 42 miliónov Nemcov (cca polovica z celkových 83 miliónov) bola v roku 2021 najmenej jedenkrát na cyklovýlete. Indikuje to, že rastie podiel bicyklovania ako voľnočasovej aktivity. Prejavuje sa to aj na nákupoch, až 24% ľudí, používajúcich v Nemecku bicykle, si v roku 2021 kúpilo nový bicykel a z toho takmer polovica boli elektrické bicykle. Mimochodom, toto sa prejavuje aj na Slovensku. Nárast rekreačných cyklistov tam, kde sú cyklotrasy, je evidentný a jeden z najväčších slovenských výrobcov bicyklov mi minulý rok povedal, že všade tam, kde otvoria novú cyklotrasu, nestačia do miestnych predajní dodávať nové bicykle.
Viac elektrických bicyklov E-bicykel na dovolenkách používa až 42 % účastníkov prieskumu. To je samo o sebe vysoké číslo, ale dôležité je aj to, že ide o významný nárast 10 percentuálnych bodov oproti predchádzajúcemu roku. To je opäť indikácia významného trendu, ktorý nepochybne dorazí aj k nám. Svedčí to aj o tom, že elektrické bicykle robia cyklodovolenku atraktívnu pre viac ľudí, pričom 72% užívateľov e-bicyklov oceňuje, že môžu jazdiť dlhšie vzdialenosti a 53% sa vďaka nim vydáva aj do náročnejších kopcovitých oblastí.
Čo to všetko znamená pre Slovensko? Ako sme uviedli vyššie, nemecký prieskum nie je pre Slovensko úplne relevantný, ale rozhodne je veľmi dôležitý. Naznačuje totiž trendy, ktoré sa k nám skôr či neskôr dostanú – nárast rekreačného a turistického bicyklovania, nárast používania elektrobicyklov, zvyšujúci sa význam kvalitných cyklotrás ako kritéria výberu miesta cyklodovolenky či preferovanie ubytovacích zariadení, ktoré sú pripravené na cyklistov. Bohužiaľ, zatiaľ čo v atraktívnosti krajiny môže Slovensko smelo konkurovať Nemecku či Rakúsku a teda ambícia pritiahnuť viac dobre platiacich nemeckých a rakúskych cykloturistov by mohla byť oprávnená, nedostatok kvalitných a bezpečných cyklotrás túto snahu brzdí. Je na nás, ako túto nevýhodu eliminovať. Dobré cyklotrasy nevytvoríme z roka na rok, ale možno kvalitný marketing kvalitných cykloturistických trás, teda trás, ktoré síce nie sú separované, ale vedú po kľudných cestách, by mohla byť jednou z ciest. Máte aj nejaké iné nápady? Popritom vidím tri zaujímavé faktory: – Sú u nás regióny, kde je dostatok pokojných a bezpečných ciest, po ktorých prejde málo áut a sú preto vhodné pre cykloturistiku. Napadá ma napríklad Hont alebo Dolný Zemplín – a práve v týchto regiónoch zatiaľ nie sú služby pre cykloturistiv rozvinuté. Vidím to pre ne ako dobrú príležitosť, treba ju len uchopiť za pačesy. Stačí na to jeden aktívny penzión, obec a pod. – Ak sa niekomu môžu zdať naše regióny, napríklad Hont či Poloniny a ďalšie, príliš kopcovité pre menej zdatného či začínajúceho cykloturistu, tak nepodceňujme elektrické bicykle – prichádzajú vo veľkom a eliminujú prevýšenia. Inými slovami, dnes už žiadne miesto na hornatom Slovensku nie je tak hornaté, aby odradilo cykloturistov od návštevy a teda od investovania do nich. – v husto osídlených regiónoch s intenzívnou dopravou zohrávajú dobrú úlohu cyklodopravné a rekreačné cyklotrasy, ktoré síce z cykloturistického hľadiska nemusia byť samé o sebe atraktívne, ale umožňujú cykloturistom dostať sa do pokojnejších oblastí mimo intenzívnej premávky. Napríklad rekreačná cyklotrasa z Trenčína do Horného Sŕnia privedie ľudí rýchlo a bezpečne do cykloturisticky krásnych Bielych Karpát mimo hlavných ciest. Škoda, že sa tento aspekt nepremietol do dotačných titulov, rekreačné cyklotrasy stoja relatívne neveľké peniaze, ale ich efektívnosť pre rozvoj regiónov je vysoká.
Nemecký ADFC prieskum cykloturistického správania je skrátka veľmi zaujímavý aj pre Slovensko a ešte sa k nemu vrátime v ´dalších článkoch. A naopak, zaujímajú nás aj vaše názory – ako zlepšiť podmienky pre cykloturistiku na Slovensku? Ako sem dostať viac dobre platiacich cykloturistov?
Vyhrajte cyklovíkend v zariadení, priateľskom k cykloturistom, v Česku, Maďarsku, Poľsku či na Slovensku!
Nadácia Ekopolis spolu s partnermi v Česku, Maďarsku a Poľsku vyhlasujú s podporou International Visegrad Fund fotografickú súťaž na tému
Vitajte cyklisti v krajinách V4
Cieľom súťaže je propagácia cykloturistiky, služieb pre cykloturistov a certifikácie Vitajte, cyklisti!, resp. podobných certifikácií v Česku, Maďarsku a Poľsku.
Témou súťaže sú tématické fotografie, súvisiace so službami pre cykloturistov – ubytovacie zariadenia, reštaurácie, turistické ciele a atrakcie a pod. Obsah fotografií nie je určený, mali by však veselým či vážnym spôsobom zobrazovať spojenie turistických služieb a cykloturistiky.
Fotografie je potrebné dodať v digitálnej forme, zhotovené buď fotoaparátom alebo mobilným telefónom (pozri Pravidlá súťaže nižšie)
Viťaz súťaže dostane poukaz v hodnote 120 € na víkendový pobyt v zariadení, certifikovanom pre cykloturistov v Česku, v Poľsku, v Maďarsku alebo na Slovensku podľa vlastného výberu. Ďalší desiati účastníci dostanú drobné reklamné predmety.
Pravidlá súťaže:
Fotografie, zhotovené fotoaparátom alebo mobilom, by mali zobrazovať služby pre cyklistov v niektorej z krajín Vyšehradskej skupiny – Česko, Poľsko, Maďarsko alebo Slovensko.
Súťaž trvá od 19. júla (12:00 hod) do 29. Augusta (11:59 hod). Fotografie, poslané mimo tohto obdobia, nebudú zaradené.
Fotografiu pošlite na adresu cv@nadacepartnerstvi.cz spolu s menom autora, lokalitou a ďalšími relevantnými údajmi – názov turistického zariadenia alebo turistického cieľa, názov cyklotrasy a pod.
Jedna osoba môže poslať iba jednu fotografiu. Ak pošlete viac fotografií, do súťaže bude zaradená iba tá, ktorá bude doručená prvá.
Fotografia musí byť autorovým vlastným dielom.
Autor, ktorý poruší niektoré z pravidiel nebude do súťaže zaradený. Organizátor súťaže tiež môže zo súťažze vylúčiť fotografiu, ktorá podľa jeho názoru nenapĺňa cieľ súťaže alebo je inak nevhodná. Tak isto môže byť zo súťaže vylúčená aj fotografia, pri ktorej budú odôvodnené podozrenia z nekalých aktivít, ako je kupovanie lajkov a pod.
Organizátor súťaže poskytne pre účely výhry (pobyt v turistickom zariadení) maximálne 120 €, ktoré môžu byť využité iba v Česku, Poľsku, Maďarsku alebo na Slovensku.
Organizátorom súťaže je Partnerství, o.p.s., Údolní 33, 60200 Brno, Česká republika.
Víťaz a účastníci, ktorým budú poslané reklamné predmety, budú oznámení krátko po uzávierke súťaže na tejto stránke a na stránke Facebook Vitajte, cyklisti!
Autor zaslaním fotografie deklaruje, že je vlastník autorských práv fotografie a oprávňuje Partnerství. o.p.s. k jej použitiu na sociálnych sieťach, v publikáciách a pre iné použitie nie za účelom zisku pre Partnerství, o.p.s.
Fotografická súťaž Vitajte cyklisti v krajinách V4 je súčasťou projektu “Cyclists Welcome in V4”, ktorý financuje International Visegrad Fund.
Projekt je spolufinancovaný vládami Českej republiky, Poľska, Maďarska a Slovenska prostredníctvom Vyšehradských grantov v rámci International Visegrad Fund. Poslaním fondu je rozvíjanie ideí pre udržateľnú spoluprácu v strednej Európe.
Ak sa aj nevenujete cykloturistike, zrejme ste si všimli, že pribúda elektrických bicyklov. Na cestách aj v prírode je týchto bicyklov stále viac a viac, ľahko ich rozoznáte veľkou batériou na ráme a masívnym motorom tam, kde sú pedále. U nás na Slovensku ich zatiaľ nie je až tak veľa, ale rozhodne je ich nástup vidieť a ten, kto chodí bicyklovať na západ od našich hraníc, vie, že elektrický pohon už pomáha významnej časti cykloturistov.
E-bicykel zvyčajne rozoznáte podľa batérie v ráme a masívneho motora v strede, kde sú pedále.
Cyklisti majú na e-bicykle rôzny názor. Samozrejme tí, ktorí ich používajú, sa ich zastávajú. Silná skupina ich odporcov ich označuje za podvádzanie a e-cyklistov nepovažujú za cyklistov. Značnej časti cyklistickej verejnosti je to jedno a aj keď ich nepoužívajú, tak ich neodsudzujú. Skrátka, je veľa názorov.
Tak či tak, je potrebné si jasne povedať, že pre turistický biznis sú e-bicykle veľmi dobré. Prečo?
Viac zákazníkov pre turistické zariadenia
Elektrické bicykle, presnejšie bicykle s elektrickou podporou pedálovania (stále na nich totiž treba pedálovať, akurát že vďaka motoru je to oveľa ľahšie a to aj do kopca), priťahujú k cykloturistike a rekreačnej cyklistike stále viac a viac ľudí. Ľudia bez potrebnej kondície, aktívni seniori, ľudia po chorobách a zraneniach, životní partneri aktívnych cyklistov a cyklistiek, ktorí doteraz sedeli doma, kým sa ich druhá polovička bicyklovala, či len skrátka obyčajní „necyklisti“, ktorí sa rozhodli robiť niečo pre svoje telo a svoju dušu a myslia si, že na obyčajný bicykel nemajú silu.
Možno na Slovensku nie je ešte tak veľa cykloturistov a rekreačných cyklistov s e-bicyklami, ale potenciál je obrovský, priam gigantický. E-bicykel totiž predstavuje nielen spôsob využitia voľného času, čo už samo o sebe je velikánsky segment. Je to aj veľmi perspektívny prostriedok bežnej dopravy do práce, do školy, na nákupy a pod. a je jasné, že ak už so človek kúpi drahý e-bicykel pre bežnú dopravu (a nepochybne ich za pár rokov bude veľa), tak na ňom bude jazdiť aj na výlety či za zdravím. Dovolím si predpovedať, že počet cyklistov na Slovensku sa vďaka e-bicyklom za pár rokov znásobí.
No a samozrejme, že presne rovnako ako pri neelektrických bicyklistoch, všetci títo ľudia sa zastavia na kofolu, pivo, guláš či vyprážaný syr, chodia na dovolenky a výlety, potrebujú prenocovať a to je pre turistické zariadenia dobrá príležitosť.
Jednoduchší marketing
E-cyklisti majú z hľadiska turistického marketingu a podpory predaja jednu veľkú výhodu: sú závislí na elektrickej energii. Kapacita batérií síce bude neustále stúpať, ale jej rast je daný fyzikálnymi zákonmi, neporastie do neba a tak mnohí e-bajkeri budú ešte dlho vyhľadávať zariadenia, kde si môžu dobiť batériu. No a teda stačí vo svojom zariadení vytvoriť možnosť dobíjania batérie a dobre ju propagovať,
Čo je potrebné pre dobíjanie batérie?
Na dobíjanie batérie e-bicykla treba dve veci – zdroj elektrickej energie a nabíjačku. Zdrojom energie je obyčajná zásuvka. Nič viac. De facto všetky turistické zariadenia sú napojené na verejnú elektrickú sieť a tých pár promile, čo nie sú, si ju tiež vedia v prípade potreby vyrobiť, či už agregátom, solárom, vodnou turbínou a pod. Môžeme sa baviť o kapacite daného elektrického zdroja, teda koľko batérií je možné nabíjať naraz, ale povedzme si pravdu, že e-bicyklov ešte nie je tak veľa a teda nie je to dnes otázka dňa.
Iná vec je nabíjačka, bohužiaľ tu nie je situácia prehľadná. Nie som e-cyklista, nepohybujem v e-cyklistickej komunite a tak musím priznať, že neviem, či si e-cyklisti zvyknú voziť nabíjačku so sebou alebo nie. Pri tých málo príležitostiach, keď som na e-bicykli jazdil, som si ju vozil so sebou a moji spoluvýletníci tiež, ale či je to pravidlo, to zatiaľ neviem. Skúsime spraviť jednoduchý prieskum a uvidíme. Tak či tak si myslím, že zariadeniu, ktoré to s lákaním e-bicyklistov myslí vážne, nerobí finančný problém nabíjačku kúpiť. Zatiaľ nie sú lacné, cena jednej sa podľa typu hýbe medzi 100 až 200 €, ale podľa mňa sa takáto investícia pri dobrom marketingu vyplatí.
Nabíjačka batérie je veľká zhruba ako zdroj k notebooku.
Konektory, konektory …
Bohužiaľ väčším problémom je výber typu nabíjačky. Na slovenskom trhu sú dominantné tri systémy (Bosch, Shimano, Yamaha), ktorým však už šliapu na päty ďalšie. A nanešťastie každý z nich má vlastný konektor. Nabíjačkou Bosch nenabijete Shimano, nabíjačkou Yamaha nenabijete Bosch, a tak ďalej… Tu má zmysel pýtať sa vašich zákazníkov e-cyklistov, aký motor majú na svojom e-bajku a napokon sa na základe takéhoto prieskumu rozhodnúť pre také nabíjačky, ktoré sú vo vašom regióne najčastejšie využívané (ak vôbec niektorý systém bude prevažovať…). Môžete sa spýtať aj v miestnych cykloobchodov, ale počítajte s tým, že odpoveď bude ovplyvnená značkou, ktorú obchod predáva.
Riešením konektorového problému môže byť aj www.ebajkconnect.sk. Ide o sieť nabíjacích staníc po celom Slovensku, ktorú buduje predajca e-bicyklov www.ebajk.sk . Skúste sa obrátiť na nich, požiadať, či by nezriadili nabíjací bod aj vo vašom zariadení alebo aspoň aby poradili, nabíjačky akého typu si zaobstarať.
To je všetko. Cieľom tohto článočku nie je podať vyčerpávajúce informácie o e-bicykloch, to je príliš široká téma. Jeho cieľom je upútať pozornosť turistických zariadení na rastúci segment e-cyklistov a na možnosť ponúknuť im zaujímavou formou svoje služby.
(Fotografie som si požičal od ďalšieho predajcu www.ride.sk)
